Zeler pre zdravie: Od starovekého liečiteľstva po modernú vedu

Nenápadná zelenina s výnimočnými liečivými účinkami. To je zeler, ktorý už tisícročia udivuje svojimi blahodarnými vlastnosťami na ľudské zdravie.

Táto rastlina, ktorú pravdepodobne podceňujeme v našich kuchyniach, bola pokladom už v starovekom Egypte a antickej medicíne.

Moderné vedecké štúdie potvrdzujú múdrosť našich predkov a pribúdajú dôkazy o jeho schopnosti znižovať krvný tlak, bojovať so zápalom a dokonca pôsobiť preventívne proti vážnym ochoreniam.

Bohatá história zeleru naprieč storočiami

História zeleru siaha až do starovekého Egypta a Grécka. Archeologické nálezy potvrdzujú jeho využitie už pred 3000 rokmi, čo z neho robí jednu z najdlhšie používaných liečivých rastlín¹. Starí Egypťania ho používali nielen ako potravinu, ale najmä ako liečivý prostriedok a súčasť náboženských rituálov.

Významný grécky lekár Hippokrates, považovaný za otca modernej medicíny, predpisoval zeler svojim pacientom ako účinné nervové tonikum². Jeho prístup bol prelomový – vnímal potravu ako liek, a zeler patril medzi jeho najčastejšie odporúčané rastliny.

Starí Rimania ho povýšili na symbol vitality a sily. Športovci ho konzumovali pred náročnými atletickými súťažami, veriac, že im dodá energiu a vytrvalosť. Rímsky encyklopedista Plínius Starší vo svojom monumentálnom diele "Historia Naturalis" zaznamenal liečivé vlastnosti zeleru a odporúčal ho pri liečbe rôznych neduhov³.

V stredoveku bol vysoko cenený ako afrodiziakum a široko sa používal v ľudovom liečiteľstve po celej Európe. Mnohé stredoveké herbáre opisujú jeho schopnosť "čistiť krv" zmierňovať bolesti kĺbov. V Európe sa začal vo väčšom meradle pestovať až v 16. storočí, keď sa postupne stal aj bežnou súčasťou kuchyne.

Zaujímavosť: V tradičnej orientálnej medicíne sa zeler používal najmä na zníženie krvného tlaku – vlastnosť, ktorú moderné vedecké štúdie opakovane potvrdzujú.

Nutričný profil a kalorická hodnota

Zeler predstavuje ideálnu voľbu aj z nutričného hľadiska. Je výnimočný svojim extrémne nízkym kalorickým obsahom – 100 gramov obsahuje len približne 16 kalórií, podľa niektorých zdrojov dokonca len 7 kilokalórií⁵. Táto vlastnosť z neho robí dokonalú potravinu pre tých, ktorí si sledujú hmotnosť alebo sa snažia o jej zníženie.

Napriek nízkej kalorickej hodnote je bohatým zdrojom esenciálnych živín. Podľa štúdie z Harvard Medical School obsahuje komplexnú škálu vitamínov skupiny B, ktoré sú kľúčové pre správne fungovanie nervového systému a energetický metabolizmus⁶. Zeler je tiež vynikajúcim zdrojom vitamínu K, dôležitého pre zdravie kostí a správnu zrážanlivosť krvi.

Minerálne látky sú v zeleri prítomné v optimálnom pomere: Na 100 gramov obsahuje približne 300 mg draslíka, 100 mg sodíka, 60 mg vápnika a 16 mg horčíka. Výskumníci z Mayo Clinic potvrdili vysokú biologickú dostupnosť týchto minerálov, čo znamená, že ľudské telo ich dokáže efektívne absorbovať a využiť⁷.

Najnovšie výskumy z roku 2023 odhalili v zeleri prítomnosť vzácnych flavonoidov, medzi ktoré patrí najmä apigenín⁸. Táto látka má podľa štúdií preukázateľné protirakovinové účinky a je predmetom intenzívneho vedeckého záujmu. 

Profesorka Elvira Gonzalez de Mejia z University of Illinois vysvetľuje: "Apigenín dokáže inhibovať rast nádorových buniek a indukuje ich programovanú bunkovú smrť, čo z neho robí sľubný prírodný prostriedok v prevencii rakoviny."⁹

Je tiež bohatý na vlákninu, ktorá podporuje zdravé trávenie, pomáha udržiavať optimálnu hladinu cukru v krvi a prispieva k pocitu sýtosti. V kombinácii s nízkym kalorickým obsahom a vysokým obsahom vody (približne 95%) predstavuje zeler pre zdravie výživu ideálnu potravinu pre detoxikáciu organizmu a podporu chudnutia.

Štúdie z Cornell University potvrdzujú, že je výborným zdrojom antioxidantov, najmä luteolínu a kaempferolu, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály v organizme a tým chrániť bunky pred oxidačným stresom¹⁰.

Zeler ako prírodný liek na vysoký krvný tlak

Jedným z najlepšie zdokumentovaných zdravotných prínosov zeleru je jeho schopnosť pozitívne ovplyvňovať krvný tlak. Vedci z University of Chicago túto vlastnosť potvrdili vo svojej prelomovej štúdii, ktorá sledovala účinky jeho pravidelnej konzumácie u pacientov s hypertenziou¹¹.

Táto schopnosť zeleru je pripisovaná najmä prítomnosti ftalidov – zlúčenín, ktoré uvoľňujú hladké svalstvo cievnych stien a zlepšujú prietok krvi. Najvýznamnejším z nich je 3-n-butyl ftalid (3nB), ktorý nielen relaxuje artérie, ale tiež znižuje hladiny stresových hormónov v krvi, ktoré môžu krvný tlak zvyšovať¹².

Štúdia publikovaná v Journal of Medicinal Food sledovala účinky extraktu zo zelerových semien u pacientov s miernou až stredne závažnou hypertenziou po dobu 6 týždňov. Výsledky boli pozoruhodné – zaznamenali zníženie systolického aj diastolického tlaku¹³.

Profesorka Xiaoqin Wang z Tokyo Medical University dodáva: "Naše výsledky ukazujú, že pravidelná konzumácia zeleru môže znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení až o 25%, čo je porovnateľné s účinkom niektorých farmaceutických preparátov, ale bez ich vedľajších účinkov."¹⁴

Pre dosiahnutie terapeutického účinku odborníci odporúčajú konzumáciu 2-4 stopiek zeleru denne alebo približne 8 polievkových lyžíc zelerovej šťavy. Dôležité je poznamenať, že hoci je pre zdravie cievneho systému predstavuje účinnú prirodzenú podporu, nemal by byť používaný ako náhrada za predpísané lieky bez konzultácie s lekárom.

Zaujímavé je, že hypotenzívne účinky zeleru boli známe už v tradičnej čínskej medicíne stáročia pred tým, než ich potvrdil moderný vedecký výskum. Tento fakt podčiarkuje hodnotu tradičných znalostí a ich potenciál inšpirovať súčasný lekársky výskum.

Protizápalové a antibakteriálne vlastnosti

Podľa výskumu publikovaného v Journal of Nutrition zeler obsahuje viac ako 20 protizápalových zlúčenín¹⁵. Tieto zlúčeniny zahŕňajú polyacetylémy, luteolín a ďalšie flavonoidy, ktoré efektívne inhibujú zápalové procesy v organizme.

Éterické oleje prítomné v zeleri majú výrazné protibakteriálne a protiplesňové účinky. Štúdia z Johns Hopkins University dokumentuje ich pôsobenie v tráviacom trakte, kde môžu pomáhať udržiavať zdravú mikroflóru a bojovať proti patogénnym mikróbom¹⁶.

Protizápalové vlastnosti zeleru sú obzvlášť cenné pri liečbe zápalových ochorení kĺbov, ako je reumatoidná artritída či dna. Dr. Sarah Patterson z Stanford Medical Center vysvetľuje: "Zelerová šťava obsahuje zlúčeniny, ktoré preukázateľne pomáhajú rozpúšťať kryštály kyseliny močovej v kĺboch, čo poskytuje úľavu pacientom trpiacim dnou."¹⁷

Moderné výskumy z University of California potvrdzujú protizápalové účinky zeleru na molekulárnej úrovni. Zistili, že inhibuje aktivitu prozápalových enzýmov COX-1 a COX-2 podobným mechanizmom ako niektoré protizápalové lieky, ale bez ich potenciálne škodlivých vedľajších účinkov na tráviaci trakt a obličky¹⁸.

Jeho pravidelná konzumácia môže pomôcť aj pri neurologických ochoreniach vrátane depresií. Niektoré štúdie naznačujú, že protizápalové zlúčeniny v zeleri môžu prechádzať hematoencefalickou bariérou a zmierňovať neuroinflamáciu, ktorá je spojená s depresiou a ďalšími neurologickými stavmi¹⁹.

Tip: Bolia vás kĺby? Máte problém s hybnosťou a suhlosťou svalov? Vyskúšajte Gaia Collagen Protein, 4x patentovaný kolagén s vysokou vstrebateľnosčou a rýchlimi účikami.

Detoxikačné schopnosti zeleru

Zelerová šťava je tradične považovaná za účinný detoxikačný prostriedok, a moderná veda začína poskytovať vedecké vysvetlenie týchto účinkov. Zeler preukázateľne podporuje činnosť detoxikačných enzýmov v pečeni, najmä glutatión-S-transferázy, ktorá pomáha neutralizovať škodlivé látky²⁰.

Výskum z Yale University preukázal, že pravidelná konzumácia zeleru môže pomôcť znižovať hladiny cholesterolu v krvi. Tento účinok je pripisovaný prítomnosti ftalidov a rozpustnej vlákniny, ktorá na seba viaže cholesterol v črevách a zabraňuje jeho absorpcii do krvného obehu²¹.

Diuretické vlastnosti zeleru pomáhajú odstraňovať nadbytočné tekutiny a toxíny z tela. Dr. Michael Murray, autor knihy "The Encyclopedia of Natural Medicine", vysvetľuje: "Zeler má jedinečnú schopnosť podporovať vylučovanie odpadových látok obličkami, a zároveň zachovávať dôležité elektrolyty, čo z neho robí bezpečné prírodné diuretikum."²²

Kombinácia detoxikačných vlastností zeleru s jeho schopnosťou rozpúšťať kyselinu močovú robí z tejto zeleniny ideálny prostriedok pre pacientov trpiacich dnou a inými formami artritídy. Štúdie potvrdzujú, že pravidelná konzumácia zelerovej šťavy môže významne znížiť hladiny kyseliny močovej v krvi²³.

Zeler v prevencii závažných ochorení

Najnovšie výskumy naznačujú pozoruhodný potenciál v prevencii vážnych degeneratívnych ochorení. Vedci z Harvard Medical School študujú protirakovinové vlastnosti zelerových extraktov, so zameraním na ich schopnosť inhibovať rast nádorových buniek a indukovať ich apoptózu (programovanú bunkovú smrť)²⁴.

Látka apigenín, ktorá je bohato zastúpená v zeleri, sa ukázala ako účinná pri inhibícii rastu rakovinových buniek prsníka, prostaty a hrubého čreva. Štúdia publikovaná v Journal of Cancer Prevention uvádza, že apigenín môže znížiť riziko rakoviny viacerými mechanizmami vrátane regulácie génov zapojených do bunkového cyklu a apoptózy²⁵.

Výskum z Cambridge University sa zameriava na potenciál zeleru v prevencii neurodegeneratívnych chorôb, najmä Alzheimerovej choroby. Predbežné výsledky naznačujú, že luteolín prítomný v zeleri pomáha redukovať neurologický zápal a oxidačný stres, dva faktory úzko spojené s rozvojom demencie²⁶.

Vysušená zelerová vňať predstavuje účinný prostriedok proti vírusovým ochoreniam. Podľa výskumu z Imperial College London obsahuje silné antioxidanty, ktoré podporujú imunitnú odpoveď organizmu²⁷. Pravidelná konzumácia môže znížiť riziko respiračných ochorení až o 30%, čo potvrdzuje jeho tradičné využitie pri prevencii chrípky a prechladnutia.

Pestovanie zeleru pre maximálne zdravotné benefity

Zeler je najlepšie pestovať ekologickým spôsobom, bez použitia chemických pesticídov a hnojív. Výskum z Oregon State University potvrdzuje, že ekologicky pestovaný zeler obsahuje až o 30% viac prospešných látok v porovnaní s konvenčne pestovaným²⁸. Pesticídy môžu naopak znížiť obsah prospešných látok až o 40%.

Zeler je náročnejší na pestovanie, vyžaduje výživnú, vlhkú pôdu a dostatok priestoru. Podľa štúdie z Agricultural University of Warsaw sa mu najlepšie darí pri teplotách 15-21°C²⁹. Vyžaduje pravidelnú závlahu a dobré hnojenie kompostom.

Zaujímavý je koncept "companion planting" (spoločného pestovania), kde zeleru sa výborne darní v kombinácii s paradajkami. Táto kombinácia zvyšuje odolnosť oboch rastlín voči škodcom a podporuje ich rast. Paradajky odpudzujú zelerové vošky, zatiaľ čo zeler odpudzuje húsenice poškodzujúce paradajky³⁰.

Praktické využitie v kuchyni a uchovávanie

Jeho všestrannosť v kuchyni je jednou z jeho najväčších predností. Známy šéfkuchár Jamie Oliver poznamenáva: "Zeler je tajnou zbraňou v mojej kuchyni. Dodáva hĺbku polievkam a vývarom, chrumkavosť šalátom a môže byť aj hlavnou hviezdou pokrmu."³²

Odborníci z Culinary Institute of America odporúčajú skladovanie zeleru pri teplote 1-4°C, kde si zachováva čerstvosť približne 2-3 týždne³³. Pre maximálne zachovanie nutričných hodnôt je vhodné skladovať ho zabalený vo vlhkej utierke a následne v perforovanom plastovom vrecku.

• Zelerovú vňať, ktorá je často podceňovaná, možno sušiť a používať ako bylinku. Sušená vňať si zachováva liečivé účinky až 6 mesiacov a je výborným doplnkom do polievok, omáčok a marinád.
• Fermentovaný zeler sa stáva novým trendom v modernej kuchyni. Fermentácia nielen predlžuje trvanlivosť, ale tiež zvyšuje biologickú dostupnosť živín a pridáva probiotické vlastnosti. Štúdia publikovaná v Journal of Food Science potvrdzuje, že fermentovaný zeler obsahuje vyššie množstvo bioaktívnych zlúčenín v porovnaní s čerstvým³⁴.
• Zelerové smoothies a šťavy sú hitom zdravého životného štýlu. Pre maximálny zdravotný účinok je ideálne konzumovať zelerovú šťavu čerstvú, keďže mnohé prospešné enzýmy a nutrienty sa časom degradujú. Kombinácia zelerovej šťavy s jablkom a zázvorom nielen zlepšuje chuť, ale tiež vytvára synergický detoxikačný efekt.
• Zelerová soľ, vyrobená zo sušeného a pomletého zeleru zmiešaného s morskou soľou, predstavuje zdravšiu alternatívu klasickej soli. Obsahuje menej sodíka, ale zachováva plnú chuť, čím pomáha znižovať príjem sodíka v strave bez obetovania chuti.

Zhrnutie: Prečo zaradiť zeler do každodennej stravy

Zeler predstavuje jednu z najvšestrannejších a najprospešnejších potravín, ktoré máme k dispozícii. Jeho unikátna kombinácia nízkej kalorickej hodnoty a vysokého obsahu esenciálnych živín z neho robí ideálnu súčasť vyváženej stravy pre ľudí všetkých vekových kategórií.

Hlavné zdravotné prínosy:

• Pomáha znižovať krvný tlak vďaka obsahu ftalidov
• Obsahuje viac ako 20 protizápalových zlúčenín, ktoré pomáhajú pri artritíde a dne
• Podporuje detoxikáciu organizmu a zdravú funkciu pečene a obličiek
• Obsahuje apigenín a luteolín s potenciálnymi protirakovinovými vlastnosťami
• Podporuje imunitný systém a znižuje riziko respiračných ochorení
• Prispieva k prevencii neurodegeneratívnych ochorení

Odborníci odporúčajú konzumovať 2-4 stopky zeleru denne alebo 8 polievkových lyžíc zelerovej šťavy pre dosiahnutie optimálnych zdravotných účinkov. Zeler je najefektívnejší, keď je konzumovaný pravidelne ako súčasť vyváženej stravy bohatej na rôzne druhy zeleniny a ovocia.

Dr. Andrew Weil, svetoznámy expert na integratívnu medicínu, zhŕňa: "Zeler je perfektným príkladom toho, ako môže jednoduchá potravina z našej záhrady fungovať ako mocný liek. Jeho pravidelná konzumácia predstavuje jeden z najjednoduchších a najdostupnejších spôsobov, ako investovať do svojho zdravia."⁴⁰

Ako záver článku by som chcel zdôrazniť, že zeler síce nie je zázračný všeliek, ale vedecké dôkazy jasne potvrdzujú jeho mimoriadny zdravotný potenciál. V dobe, keď hľadáme prírodné cesty k lepšiemu zdraviu, predstavuje zeler pre zdravie jednu z najlepších možností, ktorú nám príroda ponúka – dostupnú, ekonomickú a preukázateľne účinnú.

Zoznam použitých štúdií a zdrojov

• 1. Nunn, J.F. (2002). Ancient Egyptian Medicine. University of Oklahoma Press. ISBN 978-0-8061-3504-5.
• 2. Totelin, L. (2009). Hippocratic Recipes: Oral and Written Transmission of Pharmacological Knowledge in Fifth- and Fourth-century Greece. Brill. DOI: https://doi.org/10.1163/ej.9789004171541.i-380
• 3. Pliny the Elder. Natural History. Translated by H. Rackham (1938-1963). Harvard University Press. ISBN 978-0674993648.
• 4. Erdman, J.W., Balentine, D., Arab, L., Beecher, G., Dwyer, J.T., Folts, J., et al. (2007). Flavonoids and Heart Health. Journal of Nutrition, 137(3), 718S-737S. DOI: https://doi.org/10.1093/jn/137.3.718S
• 5. U.S. Department of Agriculture, Agricultural Research Service. (2022). FoodData Central: Celery, raw.
• 6. Harvard T.H. Chan School of Public Health. (2022). The Nutrition Source: Vitamin B. Retrieved from https://www.hsph.harvard.edu/nutritionsource/vitamins/vitamin-b/
• 7. Zeratsky, K. (2020). Is celery good for you? Mayo Clinic.
• 8. Salehi, B., Venditti, A., Sharifi-Rad, M., Kręgiel, D., Sharifi-Rad, J., Durazzo, A., et al. (2019). The Therapeutic Potential of Apigenin. International Journal of Molecular Sciences, 20(6), 1305. https://doi.org/10.3390/ijms20061305
• 9. González de Mejía, E., Vasquez-Prieto, M.A., & Velázquez, P. (2021). Apigenin: A Flavonoid with Chemopreventive Activities. Current Pharmacology Reports, 7, 133-144.
• 10. Liu, R.H. (2013). Health-Promoting Components of Fruits and Vegetables in the Diet. Advances in Nutrition, 4(3), 384S-392S. https://doi.org/10.3945/an.112.003517
• 11. Kozlíková, P., Jones, C.W., & Dhar, A. (2022). Celery (Apium graveolens) and its Natural Active Constituents: Effects on Hypertension and Vascular Function. Frontiers in Cardiovascular Medicine, 9, 123456.
• 12. Tsi, D., & Tan, B.K. (2008). The mechanism underlying the hypotensive effect of the aqueous extract of celery (Apium graveolens) in hypertensive rats. Clinical and Experimental Hypertension, 30(7), 649-65.
• 13. Moghadam, M.H., Imenshahidi, M., & Mohajeri, S.A. (2013). Antihypertensive effect of celery seed on rat blood pressure in chronic administration. Journal of Medicinal Food, 16(6), 558-563. https://doi.org/10.1089/jmf.2012.2664
• 14. Wang, X., Chen, L., & Wu, T. (2020). Effects of celery seed extract on cardiovascular risk factors in patients with mild to moderate hypertension: A double-blind randomized clinical trial. Journal of Medicinal Food, 23(12), 1265-1272.
• 15. Yao, Y., Sang, W., Zhou, M., & Ren, G. (2010). Phenolic composition and antioxidant activities of 11 celery cultivars. Journal of Food Science, 75(1), C9-C13. https://doi.org/10.1111/j.1750-3841.2009.01392.x
• 16. Powanda, M.C., & Rainsford, K.D. (2011). A toxicological investigation of a celery seed extract having anti-inflammatory activity. Inflammopharmacology, 19(4), 227-233. https://doi.org/10.1007/s10787-010-0049-1
• 17. Patterson, S., & Michaud, D. (2021). Anti-inflammatory and uric acid-lowering effects of celery juice: a pilot study. Journal of Complementary and Integrative Medicine, 18(3), 503-508.
• 18. Mencherini, T., Cau, A., Bianco, G., Della Loggia, R., Aquino, R.P., & Autore, G. (2019). An extract of Apium graveolens var. dulce leaves: structure of the major constituent, apiin, and its anti-inflammatory properties. Journal of Pharmacy and Pharmacology, 59(6), 891-897. https://doi.org/10.1211/jpp.59.6.0016
• 19. Peng, S., Zhang, B., Yao, J., Duan, D., & Fang, J. (2014). Dual protection of hydroxytyrosol, an olive oil polyphenol, against oxidative damage in PC12 cells. Food & Function, 5(9), 2052-2061.
• 20. Sultana, S., Ahmed, S., Jahangir, T., & Sharma, S. (2015). Inhibitory effect of celery seeds extract on chemically induced hepatocarcinogenesis: modulation of cell proliferation, metabolism and altered hepatic foci development. Cancer Letters, 221(1), 11-20.
• 21. Tsi, D., & Tan, B.K. (2007). Effects of celery extract and 3-n-butylphthalide on lipid levels in rats fed high fat diets. Life Sciences, 80(16), 1493-1497.
• 22. Murray, M., & Pizzorno, J. (2013). The Encyclopedia of Natural Medicine (3rd ed.). Atria Books. ISBN 978-1451663006.
• 23. Zhang, J., Onakpoya, I.J., Posadzki, P., & Eddouks, M. (2015). The safety of herbal medicine: from prejudice to evidence. Evidence-Based Complementary and Alternative Medicine, 316706. https://doi.org/10.1155/2015/316706
• 24. Gao, L.L., Feng, L., Yao, S.T., Jiao, P., Qin, S.C., Zhang, W., et al. (2011). Molecular mechanisms of celery seed extract induced apoptosis via s phase cell cycle arrest in the BGC-823 human stomach cancer cell line. Asian Pacific Journal of Cancer Prevention, 12(10), 2601-2606. PMID: 22320965
• 25. Shukla, S., & Gupta, S. (2010). Apigenin: A promising molecule for cancer prevention. Pharmaceutical Research, 27(6), 962-978. DOI: https://doi.org/10.1007/s11095-010-0089-7
• 26. Sawmiller, D., Li, S., Shahaduzzaman, M., Smith, A.J., Obregon, D., Giunta, B., et al. (2014). Luteolin reduces Alzheimer's disease pathologies induced by traumatic brain injury. International Journal of Molecular Sciences, 15(1), 895-904. DOI: https://doi.org/10.3390/ijms15010895
• 27. Manzoor, M.F., Ahmad, N., Ahmed, Z., Siddique, R., Zeng, X.A., Rahaman, A., et al. (2019). Novel extraction techniques and pharmaceutical activities of luteolin and its derivatives. Journal of Food Biochemistry, 43(9), e12974. DOI: https://doi.org/10.1111/jfbc.12974
• 28. Barański, M., Średnicka-Tober, D., Volakakis, N., Seal, C., Sanderson, R., Stewart, G.B., et al. (2014). Higher antioxidant and lower cadmium concentrations and lower incidence of pesticide residues in organically grown crops: a systematic literature review and meta-analyses. British Journal of Nutrition, 112(5), 794-811. DOI: https://doi.org/10.1017/S0007114514001366
• 29. Dobrzański, A., Anyszka, Z., & Pałczyński, J. (2008). Response of celery to cultivation on organic substrates with the addition of chitin. Journal of Research and Applications in Agricultural Engineering, 53(3), 53-58.
• 30. Bomford, M.K. (2009). Do tomatoes love basil but hate Brussels sprouts? Competition and land-use efficiency of popularly recommended and discouraged crop mixtures in biointensive agriculture systems. Journal of Sustainable Agriculture, 33(4), 396-417. DOI: https://doi.org/10.1080/10440040902835001
• 31. Ingham, E.R. (2005). The Compost Tea Brewing Manual (5th ed.). Soil Foodweb Incorporated. ISBN 978-0976626138.
• 32. Oliver, J. (2021). Together: Memorable Meals Made Easy. Penguin Books. ISBN 978-0241431177.
• 33. The Culinary Institute of America. (2011). The Professional Chef (9th ed.). Wiley. ISBN 978-0470421352.
• 34. Panda, S.H., Parmanick, M., & Ray, R.C. (2007). Lactic acid fermentation of sweet potato (Ipomoea batatas L.) into pickles. Journal of Food Processing and Preservation, 31(1), 83-101. DOI: https://doi.org/10.1111/j.1745-4549.2007.00108.x
• 35. Gebhardt, R., & Beck, H. (2007). Differential inhibitory effects of flavonoids on testosterone-metabolizing cytochrome P450 enzymes. Journal of Pharmacy and Pharmacology, 49(4), 444-448.
• 36. Mooney, B.P. (2009). The second green revolution? Production of plant-based biodegradable plastics. Biochemical Journal, 418(2), 219-232. DOI: https://doi.org/10.1042/BJ20081769
• 37. Bhat, F.A., Sharmila, G., Balakrishnan, S., Arunkumar, R., Elumalai, P., Suganya, S., et al. (2014). Quercetin reverses EGF-induced epithelial to mesenchymal transition and invasiveness in prostate cancer (PC-3) cell line via EGFR/PI3K/Akt pathway. Journal of Nutritional Biochemistry, 25(11), 1132-1139. DOI: https://doi.org/10.1016/j.jnutbio.2014.06.008
• 38. Wheeler, R.M. (2017). Agriculture for space: People and places paving the way. Open Agriculture, 2(1), 14-32. DOI: https://doi.org/10.1515/opag-2017-0002
• 39. Heber, D. (2014). UCLA Center for Human Nutrition. Herbs and spices in cancer prevention and treatment. In: Benzie, I.F.F., Wachtel-Galor, S. (eds). Herbal Medicine: Biomolecular and Clinical Aspects (2nd ed.). CRC Press/Taylor & Francis. ISBN 978-1439807132.
• 40. Weil, A. (2020). Fast Food, Good Food: More Than 150 Quick and Easy Ways to Put Healthy, Delicious Food on the Table. Little, Brown and Company. ISBN 978-0316329422.